Ako sa brániť?

Čo je nelegálne offline, je nelegálne aj online

Až donedávna v slovenskom právnom priestore absentovala regulácia publikovaného obsahu a príspevkov na internete. V roku 2022 avšak boli prijaté kľúčové zmeny na úrovni EÚ, s priamym dosahom aj na slovenskú právnu úpravu. V októbri 2022 bolo prijaté Nariadenie o digitálnych službách s cieľom chrániť digitálny priestor pred šírením nezákonného obsahu a zabezpečiť ochranu základných práv používateľov. V súlade  s týmto nariadením bol na Slovensku prijatý Zákon o mediálnych službách (264/2022 Z.z.). Rozšírila sa pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa premenovala týmto zákonom na Radu pre mediálne služby („Rada“) a ktorá má v kompetencii preverovanie nelegálneho obsahu online. Podaniu podnetu Rade však musí predchádzať nahlásenie nelegálneho obsahu priamo platforme, na ktorej sa takýto obsah nachádza, a to využitím na to určených mechanizmov platformy. Ak platforma na nahlásenie nereaguje alebo oznámi, že obsah neodstráni, podávateľ podá podnet na Radu.  

Nelegálnym obsahom sa rozumie obsah, ktorý: 

• napĺňa znaky detskej pornografie alebo extrémistického materiálu, 
• podnecuje ku konaniu, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, 
• schvaľuje konanie, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov terorizmu, 
• napĺňa znaky trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. 

Podnety na preverenie Rada zaeviduje do piatich pracovných dní od doručenia, o čom upovedomí podávateľa spravidla rovnakou formou, akou bol podnet doručený. Totožnosť podávateľa podnetu na preverenie sa nezverejňuje. Podať podnet môžete tu.

Civilné prostriedky ochrany

Nenávistný prejav na internete namierený voči konkrétnej osobe alebo skupine osôb je spôsobilý zasiahnuť do práv dotknutej osoby a vyvolať určitú ujmu. Môže tiež dôjsť k spôsobeniu ujmy aj na iných aspektoch osobnostných práv jednotlivca, ako napr. zníženie vážnosti a dôveryhodnosti v spoločnosti alebo ohrozenie pracovných alebo podnikateľských možností.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.“ Nie je rozhodujúce v akom prostredí dôjde k zásahu do týchto práv a ochrana sa vzťahuje aj na osobnostné práva v online priestore.

Ako sa možno brániť proti zásahu do osobnostných práv?

Dotknutá osoba, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnené zasiahnuté sa môže domáhať ochrany svojich práv podaním žaloby na súde. Žaloba sa podáva na okresnom súde, v ktorého obvode má bydlisko žalovaný, v tomto prípade autor nenávistného príspevku. V prostredí internetu môže byť problém zistiť skutočnú identitu autora nenávistného príspevku, keďže vystupoval anonymne alebo pod pseudonymom. Na zistenie neznámej identity autora je potrebné sa obrátiť na prevádzkovateľa diskusného portálu alebo internetovej stránky so žiadosťou o sprístupnenie identifikačných údajov anonymnej osoby.  
V podanej žaloby sa môže dotknutá osoba domáhať nasledovného:  

• upustenia od neoprávneného zásahu (tzv. negatórna žaloba) 
• odstránenia následkov neoprávneného zásahu (tzv. reštitučná žaloba) 
• poskytnutia primeraného zadosťučinenia (tzv. satisfakčná žaloba) 

Pred podaním žaloby je dôležité zvážiť, či sporný prejav presiahol hranicu tolerovanej diskusie a zároveň je osoba, do ktorej práv bolo príspevkom na internete zasiahnuté, schopná uvedené konanie preukázať dôkazmi. Je preto dôležité archivovať predmetný príspevok a taktiež vedieť preukázať vzniknutú ujmu a poškodenie dobrého mena.

Nemajetková ujma

Ak nie je dostatočným iné zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie, uvedenie pravdivej informácie namiesto nepravdivej a pod.), možno v podanej žalobe žiadať aj o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť človeka v spoločnosti. Pre určenie presnej výšky nemajetkovej ujmy neexistuje tabuľka ani vzorec na prepočet, ale súdna prax zadefinovala určité pramatere, ktoré pri určovaní výšky sumy zohľadňuje. Súd môže priznať nižšiu náhradu, ako žalobca požaduje, prípadne nepriznať žiadnu, hoci rozhodne, že došlo k zásahu do osobnostných práv. Vždy to závisí od konkrétnych skutočností a individuálneho posúdenia danej situácie.

Neodkladné opatrenie

V prípade zásahov do práv na ochranu osobnosti sa možno domáhať ochrany aj využitím inštitútu tzv. neodkladného opatrenia, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú upravené v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V rámci návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa možno domáhať, aby súd neodkladne (štandardne v lehote do 30 dní) rozhodol, že autor príspevku je povinný zdržať sa zásahov do osobnostných práv. Súd môže o takomto návrhu rozhodnúť pred podaním žaloby alebo aj v priebehu konania, ak dotknutá osoba dostatočne osvedčí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach.

Trestnoprávne prostriedky ochrany

Ak ide o skutočne závažný zásah do osobnostných práv, páchateľ sa môže dopustiť až trestného činu. Vtedy nepostačuje obrana civilnou žalobou a nastupujú prostriedky trestného práva. Tie by však mali byť používané ako krajný prostriedok ochrany pred spoločensky najnebezpečnejšími deliktami. Trestný zákon obsahuje niekoľko skutkových podstát trestných činov z nenávisti alebo nenávistné prejavy ako také. Príklady nájdete v sekcii Právne normy.

Trestné oznámenie

V prípade, že slovný útok dosiahol takú intenzitu, že by ho bolo možné zaradiť pod niektorý z trestných činov, odporúčame podanie trestného oznámenia. Trestné oznámenie je možné podať na ktoromkoľvek oddelení policajného zboru alebo na prokuratúre. Môže ho podať dotknutá osoba vo vlastnom mene alebo v zastúpení advokátom. Zároveň môže podať trestné oznámenie aj tretia osoba, ktorá nebola priamo dotknutá verbálnym alebo iným útokom alebo právnická osoba, ktorá sa o jeho spáchaní dozvedela.

Po podaní trestného oznámenia plynie vyšetrovateľovi lehota 30 dní, v ktorej je povinný rozhodnúť o ďalšom postupe. Ak vyšetrovateľ vyhodnotí dôvodnosť trestného oznámenia, tak začne v danej veci trestné stíhanie. Ak ďalšie vyšetrovanie bude nasvedčovať tomu, že skutok sa stal a spáchala ho konkrétna osoba, tak prokurátor podá obžalobu na súd.

V skratke

Okrem tejto platformy máme na Slovensku máme niekoľko nástrojov na boj proti nelegálnemu obsahu na internete. Ak ste presvedčení o tom, že ste narazili na nelegálny obsah, podnet môžete poslať aj priamo polícii na email extrem@naka.sk.

Nelegálny obsah môžete nahlásiť aj priamo platforme alebo médiu, na ktorej obsah nájdete. Ak obsah nájdete na Facebooku, odporúčame obsah nahlásiť aj organizácii DIGIQ, ktorá je tzv. trusted flagger. Nimi nahlásený obsah by mal byť spravidla odstránený rýchlejšie.  Ak platforma alebo médium nereaguje, môžete podať podnet na Radu pre mediálne služby.

Brániť sa tiež môžete na súde, a to buď civilnými alebo trestnoprávnymi prostriedkami. Viac o možnostiach obrany sa dočítate nižšie v texte, ktorý je sumárom príručky vypracovanej partnermi iniciatívy Via Iuris: Ako sa brániť pred prejavmi nenávisti a zneužívaním slobody slova na internete?

Objavili ste na internete obsah o ktorom si myslíte že spĺňa definíciu nenávistného prejavu a nie ste si istí ako postupovať?