O nenávistných prejavoch

Často sa stretávame s tým, že sa ľudia pri formulovaní svojich názorov odvolávajú na slobodu prejavu, ktorá je garantovaná ústavou a akékoľvek obmedzenie tohto práva vnímajú ako nezákonný zásah a cenzúru. Takéto vnímanie slobody prejavu však nezodpovedá právnym normám. Hoci je sféra slobody prejavu široká, jej uplatňovanie so sebou prináša aj určité povinnosti a zodpovednosť.  

Právo na slobodu prejavu je neodmysliteľnou súčasťou právneho poriadku každého moderného a demokratického štátu. Význam slobody prejavu je nepopierateľný a garantuje ho Ústava SR, ako aj celý rad medzinárodných dokumentov, konkrétne v čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Stanovuje však tiež podmienky, za splnenia ktorých môže byť právo na slobodu prejavu obmedzené.  

Obmedzenia musia byť:  

• zákonné, t. j. stanovené zákonom, 
• nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a  
• musia sledovať dosiahnutie nejakého legitímneho cieľa, t.j. záujem národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky, ochrana povesti alebo práv iných, zabránenie úniku dôverných informácií alebo zachovanie autority a nestrannosti súdnej moci.

V slovenskom právnom poriadku je sloboda prejavu zakotvená v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva garancia slobody prejavu a práva na informácie. Aj Ústava SR umožňuje obmedziť slobodu prejavu, a to vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.  

Právo na slobodu prejavu teda nie je bezhraničné a v niektorých situáciách musí byť limitované. Zároveň však treba vedieť, že sloboda prejavu nechráni len príjemné, priaznivé či neutrálne vyjadrenia a informácie. Chráni aj prejavy, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú, a to tak jednotlivcov, skupiny ako aj štát. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva  takýto prístup vyplýva z požiadavky plurality, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť.

Pri určovaní hranice slobody prejavu je dôležité najskôr posúdiť charakter jednotlivých výrokov a pozrieť sa na ich obsah v širokom spektre. Rozlišujeme dve základné kategórie výrokov, a to:

• fakty (skutkové tvrdenia)
• kritika (hodnotiace úsudky)

Fakt, teda skutkové tvrdenie je prejav, ktorého obsahom sú overiteľné fakty, opiera sa teda o objektívne existujúcu realitu a možno o ňom jednoznačne povedať, či je pravdivé alebo nepravdivé. Príkladom je tvrdenie, že konkrétna osoba je vlastníckom nejakej nehnuteľnosti. To sa dá jednoducho potvrdiť alebo vyvrátiť na základe overenia v príslušnom registri. Do tejto kategórie patrí napr. aj tvrdenie o tom, že niekto sa niekde v určitom čase nachádzal, tvrdenie, že čistiaci prostriedok lieči rakovinu, ale aj tvrdenie o tom, že niekto berie úplatky.

Kritika, teda hodnotiaci úsudok (postoj, názor) je prejav, ktorého obsahom je konštatovanie subjektívnej povahy a nedá sa jednoznačne povedať, či je taký prejav pravdivý alebo nepravdivý. Ide napríklad o tvrdenie, že nejaká osoba je zaujatá a cíti osobnú nevraživosť voči inej osobe. Môžu síce existovať určité indície, ktoré nás nasmerujú k osobnému presvedčeniu o pravdivosti tohto tvrdenia, ale stále pôjde o subjektívny pocit, pri ktorom nebude možné jednoznačne preukázať jeho pravdivosť alebo nepravdivosť. Do tejto kategórie patrí aj označenie niektorých charakterových vlastností alebo používanie hanlivých označení nejakej osoby („XY je hlupák“, „XY je neschopný politik“).

Nenávistné prejavy definovala napríklad Európska komisia proti rasizmu a intolerancii Rady Európy ako „obhajovanie, podpora alebo podnecovanie znevažovania, nenávisti alebo hanobenia osoby alebo skupiny osôb, v akejkoľvek podobe, ako aj akékoľvek obťažovanie, urážanie, vytváranie negatívnych stereotypov, stigmatizácia alebo vyhrážanie sa takejto osobe alebo skupine osôb a odôvodňovanie všetkých uvedených druhov prejavu „rasou“, farbou pleti, rodinným pôvodom, národnostným alebo etnickým pôvodom, vekom, zdravotným postihnutím, jazykom, náboženstvom alebo vierou, pohlavím, rodom, rodovou identitou, sexuálnou orientáciou a inými osobnými charakteristikami alebo postavením“ .

V slovenskom právnom poriadku neexistuje všeobecná právna definícia „nenávistného prejavu“, s nenávistným prejavom sa však možno stretnúť v kontexte trestného práva alebo v súvislosti s televíznym a rozhlasovým vysielaním.

Hranica medzi tým, či konkrétny verbálny prejav dosahuje intenzitu nenávistného prejavu alebo ide o slobodu prejavu, hoci obsahuje urážky či vyjadrenia nepopulárneho názoru, sa nedá určiť všeobecne, ale vždy sa posudzuje v konkrétnom prípade. Napríklad určité vyjadrenie je síce v rozpore s väčšinovým názorom, je ostrejšie, expresívnejšie, provokujúce, ale samo o sebe nepodnecuje k nenávisti alebo násiliu. Nenávistné prejavy je dôležité starostlivo odlišovať od iných urážlivých, nepopulárnych alebo extrémnych názorov a prejavov. Na to je potrebné prihliadnuť na nasledovné princípy:  

• obsah daného vyjadrenia,  
• súvislosti, za ktorých došlo k určitému vyjadreniu, 
• cieľ, ktorý autor sledoval svojím prejavom,  
• spôsob, akým adresáti prejavu reagovali a prijímali vyjadrenie. 

Tento text je vytiahnutý zpríručky publikovanej partnermi iniciatívy Via Iuris: Ako sa brániť pred prejavmi nenávisti a zneužívaním slobody slova na internete? v roku 2021. 

Nenávistné prejavy vprostredí internetu majú veľký dosah a v krátkom čase sa môžu dostať k neobmedzenému počtu adresátov. V online priestore sa nenávistné prejavy množia a často sa ich dôsledky bagatelizujú. Používatelia si často mylne myslia, že internet ponúka väčšiu mieru benevolencie pri vyjadrovaní názorov a šírenie nenávistného prejavu nemá takú vážnosť ako v skutočnom živote. Tento postoj umocňuje aj anonymita internetu. Ide však o omyl a mnohé štáty prijímajú 4 opatrenia na boj proti šíreniu nenávistných prejavov osobitne v online priestore. Verejné hanobiace prejavy a prejavy podnecujúce nenávisť voči jednotlivcom alebo skupinám osôb majú mnoho dopadov, podľa ktorých sa dá identifikovať, že ide o prejavy za hranicou slobody prejavu.

Prejavuje sa to označovaním určitej skupiny ľudí rôznymi pejoratívnymi výrazmi, napr. ich označovaním za príživníkom alebo parazitov. Tak sa vytvára predpoklad na ich vylúčenie zo spoločnosti, hoci rovnaké práva sú garantované všetkým ľuďom bez rozdielu. Je to prvý krok na ceste ku skutočnému, fyzickému vylúčeniu a ospravedlneniu násilia voči týmto osobám. V minulosti nájdeme veľké množstvo príkladov, kam až môže viesť takáto dehumanizácia (napr. holokaust, Arménska genocída, Rwandská genocída a iné). Predovšetkým v prostredí internetu je veľmi jednoduché rozpútať nenávistnú propagandu voči iným osobám a skupinám, preto treba takéto prejavy zastaviť na začiatku.

Šírením hanobiaceho a nenávistného obsahu na internete dochádza k legitimizácii takýchto postojov ako niečoho normálneho, bežného, čo by malo byť štandardnou normou v spoločnosti. Pokiaľ sa voči takýmto postojom nezačne namietať, tak osoby, ktoré ich šíria, získavajú pocit, že ich názory sú všeobecne prijímané a akceptované.

V mnohých sociologických štúdiách bolo preukázané, že v prostredí virtuálnych komunít a sociálnych sietí dochádza u jednotlivcoch, ktorí sú dlhodobo vystavení extrémistickej ideológii, k procesu radikalizácie. Ide o prípady, kedy si jednotlivec osvojí určité politické postoje alebo spôsoby správania, ktoré sa podstatne líšia od štandardov väčšinovej spoločnosti, a postupne ich považuje za bežné.

Nenávistné prejavy, predovšetkým na internete, majú tendenciu rozširovať sa do veľkých rozmerov. V niektorých prípadoch sa totiž obete týchto útokov začnú brániť rovnakým spôsobom (nevhodným, až nenávistným prejavom), čo vedie k vzájomným verbálnym útokom oboch strán, ktoré často sprevádzajú výzvy k fyzickej konfrontácii. 

Tento text je vytiahnutý zpríručky publikovanej partnermi iniciatívy Via Iuris: Ako sa brániť pred prejavmi nenávisti a zneužívaním slobody slova na internete? v roku 2021.

„Právo na slobodu prejavu je veľmi široké, má však svoje hranice a môže sa obmedziť, keď sloboda prejavu jednej osoby porušuje práva inej osoby alebo hodnoty spoločnosti. V takýchto situáciách môže štát zákonne obmedziť alebo potrestať prejavy, ktoré spôsobujú ujmu. Môže ísť napríklad oprípady narušenia súkromného života, ohováranie, nenávistné prejavy,  obscénnosť, pornografia, porušenia verejného poriadku, národnej bezpečnosti, utajovaných skutočností, obchodného tajomstva alebo autorských práv.“

Príručka ľudských práv: https://www.humanrightsguide.sk/sk/oblasti/sloboda-prejavu-a-media/sloboda-prejavu/co-je-sloboda-prejavu 

Organizácia Spojených národov definuje nenávistné prejavy ako... „akýkoľvek druh komunikácie v reči, písaní alebo správaní, ktorý útočí alebo používa pejoratívny alebo diskriminačný jazyk s odkazom na osobu alebo skupinu na základe toho, kým sú, inými slovami, na základe ich náboženstva, etnickej príslušnosti, národnosti, rasy, farby pleti, pôvodu, pohlavia alebo iných faktorov identity.“  

OSN: https://www.un.org/en/hate-speech/understanding-hate-speech/what-is-hate-speech

Za vyjadrenie na internete, vyhrážky anenávistné prejavy je zodpovedný autor výroku. Ľudia často zabúdajúže aj na internete pod pseudonymom sú stále trestne napadnuteľní. Vo všeobecnosti, sú nenávistné prejavy považované za trestnýčin, ktorý môže byť zaradený pod zákony § 423 a § 424 právneho predpisu charakterizovaný ako hanobenie národa rasy a presvedčenia a podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Na základe trestného zákona za porušenie môže byť udelený trest odňatia slobody do 5 rokov. Za nenávistné prejavy možno považovať aj popieranie alebo schvaľovanie Holokaustu, vymedzený v § 422d.

§ 423 Hanobenie národa, rasy apresvedčenia 

Kto verejne hanobí:  

1. niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo 
2. skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.

§ 424 Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 

1. Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. 
2. Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa spolčí alebo zhromaždí na spáchanie činu uvedeného v odseku 1. 
3. Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
   1. z osobitného motívu, 
   2. ako verejný činiteľ, 
   3. ako člen extrémistickej skupiny, alebo 
   4. za krízovej situácie. 

§ 422d Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti 

1. Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
2. Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky. 

§ 337 Podnecovanie  

Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 

§ 338 Schvaľovanie trestného činu 

1. Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.  
2. Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto v úmysle prejaviť s trestným činom súhlas. 
   1. páchateľa alebo osobu jemu blízku odmení alebo odškodní za trest, alebo 
   2. zbiera prostriedky na takú odmenu alebo odškodnenie.

§359 Násilie proti skupine obyvateľov    

Kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin z osobitného motívu, závažnejším spôsobom konania, alebo verejne. 

§ 360 Nebezpečné vyhrážanie  

Kto to sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. 

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, z osobitného motívu, alebo verejne. 

§ 361 Šírenie poplašnej správy 

1. Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 
2. Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. 

§ 419 Teroristický útok  

1. Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu štátu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela
   1. hrozí spáchaním útoku alebo spácha útok ohrozujúci život, zdravie človeka alebo jeho osobnú slobodu“ 
2. Trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený vodseku 1 
   1. a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, 
   2. na chránenej osobe, 
   3. voči ozbrojeným silám alebo voči ozbrojeným zborom, 
   4. ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo 
   5. za krízovej situácie. 

§ 419b Niektoré formy účasti na terorizme 

1. Kto verejne podnecuje na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľuje niektorý z trestných činov terorizmu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.